Stroj času=stroj šťastia?

10. června 2011 v 16:55 |  na tému...
Takže toto je moja mini poviedka na Tému týždňa Stroj času. Hope you like it. :)


Otvorila som oči a pocítila som náhle vzrušenie. Najprv som si nemohla spomenúť, prečo cítim to slávnostné očakávanie, ale pomaly mi to začalo dochádzať. Dnes mám 18 rokov a rodičia mi kúpia môj prvý stroj času.
Odkedy boli tieto stroje vymyslené, každý mladý človek, ktorý dosiahol vek dospelosti, dostal jeden, aby sa mohol pozrieť, čo pre neho pripravila budúcnosť. A dnes to čakalo mňa. Rýchlo som sa obliekla, naraňajkovala a vyrazili sme s našimi do obchodu. Privítal nás malý, úlisný predavač.
,,Čo si prajete?" spýtal sa medovým hlasom.
,,Stroj času," odpovedal môj otec jednoducho.
,,A bude to stroj minulosti alebo stroj budúcnosti?" pýtal sa predavač ďalej. Potom však zbadal mňa a pokračoval bez toho, aby počkal na odpoveď. ,,Á, mladá slečna má určite 18, takže to bude stroj budúcnosti." Otec len prikývol. V obchode sme sa zdržali pár minút a domov sme odchádzali s veľkým balíkom.
***
Večer som stála vo svojej izbe nad strojom času. Podmienkou týchto strojov bolo, že vám ukázal iba vašu osobnú budúcnosť a musíte si ju pozrieť sami a nikomu neprezradiť, čo ste videli. Pomaly som stroj zapla. Na obrazovke stálo: ZADAJTE SÚČASNÝ ROK. Pomaly som naťukala 2948. Na obrazovke sa ďalej objavilo: ZADAJTE ROK Z VAŠEJ BUDÚCNOSTI. Rozhodla som sa, že bude najlepšie, ak sa pozriem, kde budem v tridsiatke. Zadala som rok 2978. Teraz už len stačilo, aby som priložila prst a stroj mi podľa odtlačkov ukáže budúcnosť. Váhala som. Zrazu ma napadlo, ako mi stará mama rozprávala o dni, keď stretla starého otca. Vraj ho neznášala a vôbec jej nenapadlo, že raz bude jej manželom. ,,Prečo si sa nepozrela do stroja?" spýtala som sa vtedy. ,,Jaj, dieťa moje, vtedy také niečo ešte neexistovalo." Pohŕdavo som sa usmiala, ale babička pokračovala:,, Ľudia týmto strácajú slobodu. Prichádzajú o šťastie a možnosť výberu, lebo život im plánuje stroj. Nikdy nespravia nič bláznivé, nič neočakávané, na čo by spomínali celý život." Teraz som si opakovala jej slová. Strácame šťastie, slobodu. Ja sa však musím pozrieť, kam pôjdem na výšku, či sa vydám a aké budem mať zamestnanie. Celý život mi hovorili, že tak je to správne. Stála som nad strojom a rozhodovala som sa medzi tým, čo mi prikazuje spoločnosť a tým, čo mi hovorí srdce.
Nakoniec ma premohla moja zvedavosť a priložila som prst na obrazovku.
written by: anawy
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 distress distress | 10. června 2011 v 17:35 | Reagovat

Dobré :-)

2 Pauleen Pauleen | Web | 11. června 2011 v 11:12 | Reagovat

Krásné. Velmi zajímavé téma... A ta slovenština je stejně nádherná :-)

3 anawy anawy | 12. června 2011 v 9:02 | Reagovat

[2]: ďakujem moc :-)

4 Patty Patty | Web | 8. července 2011 v 14:18 | Reagovat

Zajímavá povídka..Krásně zpracovaná, máš opravdu talent :)
Děkuji za koment na laboratory-mouse.blog.cz :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama